Kvapky dažďa, čo padajú z neba,
slnečné lúče, čo svietia na mňa i teba,
spojili sa do dúhy,
skrášlili môj obrázok oblohy.
Sledujem tie náhle zmeny,
počasie sa stále mení,
raz sa na mňa mračí búrka,
inokedy na mňa Slnko žmurká.
Teplo, čo rozveseľuje mnohé duše,
dážď, čo tvorí kaluže,
oblaky, čo sponad vŕšky,
hľadia na mňa pekne z výšky,
obláčky, v nich hrom už praská,
letia priamo do Maďarska,
nechajú ma tu tak samú,
ja však hľadím už k severu,
možno prídu mráčky iné,
šedo-modro-bledosivé.
15. máj 2005 o 08:20
Páči sa: 0x
Prečítané: 492x
Pohľad z okna
Snáď nikomu nevadím, keď si z okienočka môjho hľadím. Obláčiky, obloha, hľadím zdola dohora.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)