Dana Ingeliová
Cintorín domácich zvieratiek
Bol tu a už tu nieje. Nebol prvý ani posledný...Vedela som, že to skôr, či neskôr musí prísť. Bolo ich už mnoho, niektorí na dlhšie, niektorí na kratšie. Dalo by sa čakať, že si zvyknem. Že už nepreroním ani slzu. Že ma už v srdiečku nepichne pri spomienke na neho. Už je to niekoľko dní, no ja sa stále nedokážem ubrániť pocitu viny, keď v kúte izby zazriem prázdne miesto, kde ešte nedávno pokojne spal. Už dlho bojoval s chorobou. Čo som vlastne čakala? Že tu bude naveky?